Jdi na obsah Jdi na menu
 


Iba nádej

29. 7. 2008

 

Iba nádej

Slnko zapadalo a farbilo večernú oblohu do ružovo-žlta. Tiene sa predlžovali. Rozľahlé lesy okolo Konohy sa pomaly norili do nočnej temnoty. Obyvatelia dediny sa pripravovali na noc. Obchody sa zatvárali, shinobi sa vracali z misii.

Na vysokom kopci nad dedinou stála vedľa starého kamenného pomníka žena. Ľadový vietor si pohrával s jej dlhými ružovými vlasmi. Stála bez pohnutia. Pohľadom kĺzala po nekonečnom mori šedých stromov.

Vedľa pomníka stála váza. V nej jeden jediný kvet. Žltý kvet. Kvet symbolizujúci nádej. Kvet, ktorý sem tá žena nosila už niekoľko rokov. Narcis.

Po jeho okvetných lístkoch stiekla horúca slza.

„Nie, dnes nie.“ Zašepkali ženine pery takmer nepočuteľne.

Nádej...to je to jediné čo mi zostalo...nie to je to jediné čo som kedy mala. K osamelej slze sa pridala druhá. Tretia. Štvrtá...

„Nie!!!“ Zúfalí výkrik preťal chladný vzduch. Za všetko môže On. Keby som ho nikdy nespoznala...keby sa nebol narodil...všetko mohlo byť inak...nenávidím ho! Zničil celí môj život. Nenávidím ťa...

...a zároveň milujem. Milujem ťa za to, že mi dal zmysel života a nenávidím pretože si mi ho vzal. Slzy tečúce po lícach už nevnímala.

V akadémii som dúfala, že si ma všimneš. Ty si bol ako slepý.

Keď sme boli jeden tým a plnili spolu naše prvé misie, priala som si aby si prejavil aspoň trochu záujmu. Ale pre teba som bola len zbytočná príťaž.

Keď si odišiel s Orochimaruom, stále som verila, že sa vrátiš. Ale odvtedy som ťa nevidela...až teraz...

...pred očami sa jej začali mihať obrazy. Hustý les. Narutovo zohavené telo v kaluži krvi. Ty nad ním. Smeješ sa. Konečne si získal tú moc...len zabitím najlepšieho priateľa. Oproti tebe stojí Itachi. Zvierate v rukách katany. Vyrazíte. Ste veľmi blízko. Itachimu z chrbta komicky trčí čepeľ katany. Ale tebe tiež. Obaja vraciate krv. Umieraš...cítim to...

...v tom okamihu sa moje srdce roztrieštilo na miliardy malinkých úlomkov. Nikto ich nepozbiera a nezlepí naspäť. Ten jediný ktorý by to mohol urobiť odišiel. Môj malí ohníček nádeje navždy vyhasol, spolu s tvojím životom. To nie je fér. Celí život na neho čakám a on si len tak umrie...ale aj keby. Ty by si za mnou neprišiel, nemáš to v povahe, nie si taký...ale uvedomila som si to príliš neskoro. Až keď som videla tvoje telo padať na zem. Vydesený výraz keď si si uvedomil Itachiho katanu v sebe. Ten však okamžite vystriedal spokojný úsmev pri pohľade na umierajúceho brata. Splnil si svoje poslanie, odchádzaš. Na mňa si nikdy ani nepomyslel.

Jediné čo mi život poskytol bola falošná nádej. Z váčku pripevneného na opasku vytiahla kunai. Napriek tomu dúfam. Pomalým pohybom dvíhala ruku s ostrím. Smrť bude ku mne, hádam, milosrdnejšia. Po ruke jej stieklo pár teplých pramienkov. A dovolí mi znova vidieť tvoju tvár. Zem pred ňou pokropila karmínová spŕška. Keď si ty neprišiel za mnou...Pozrela dolu. Na šatách sa jej rýchlo vytváral nádherný červený kvet...pôjdem ja za tebou...Sasuke. Skrvavený kunai jej vypadol z ruky.

Na žltom narcise, na kvete nádeje sa zachytila jediná kvapka karmínovej tekutiny. Zafúkal vietor a zošmykla sa...

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář